Bol zvláštny deň, ani teplo, ani zima, ani svetlo, ani tma. Bolo podvečer a slnko sa bilo s mesiacom o miesto na oblohe. Pršalo, aj snežilo. Čas, kedy sa nikomu nechcelo ísť von. Ale jeho to ťahalo. Vrátil sa cez bránu naspäť, aby zistil, či je to ako predtým. Nebolo, zmenilo sa všetko. Nik ho už nepoznal, bol tam sám. Pomyslel si, že bol naozaj veľmi dlho preč. Ako sa vracal naspäť, zistil, že tam, kde bol, bola tiaž oveľa slabšia. Stratil silu a ako lietal, krídla boli slabšie a slabšie, až začal prudko klesať, padať. O padnutých anjeloch sa počúva často, ale o anjelovi, ktorý sa vrátil, nie. Ako padal, bál sa, že do niekoho narazí. Mal takú zvláštnu schopnosť, už len pri dotyku zmení ľudom život. Ako v tej rýchlosti padal, zbadal, že mu do cesty niekto vošiel. Nedokázal sa uhnúť. Bolo neskoro. Narazil do tej osoby plnou rýchlosťou, až to nimi hodilo desiatky metrov vpred. Keď sa spamätal, obzeral sa okolo seba a snažil sa spomenút si, čo sa stalo. Keď si spomenul a všimol si osobu, do ktorej narazil, okamžite k nej pribehol. Bola v poriadku, trošku udretá, ale pri vedomí. Spýtal sa jej, či je v poriadku a či nie je zranená. Našťastie sa jej nič nestalo. Bola len otrasená a v šoku. Zaostrila oči, zazrela krídla. Nechápala, chvíľku si myslela, že po tom náraze je už mŕtva. Pomohol jej postaviť sa. Predstavil sa, ona jemu. Mala krásne meno, na ten kraj nezvyčajné. On mal, na to, že kto je, obyčajné meno, ktoré používali skoro všade. Vtedy netušil koho spoznal. Zarozprávali sa, bavili sa. Ten deň zmenil obom život. Mali toho veľa spoločného, minulosť, ale aj prítomnosť. Názorovo sa zhodovali, dokázali by spolu prerozprávať aj celý deň. Nečakal, že návrat na Zem bude taký príjemný. Spoznal niekoho, kto mu rozumel. Bola pekná, milá, vtipná, bláznivá. Zadíval sa jej do očí a zbadal v nich niečo, čomu nechápal. Nevedel, čo to je, snažil sa to preskúmať a prísť na to, čo to môže byť. Začali sa stretávať. Každým dňom vedeli o sebe viac a viac, až kým sa do seba nezaľúbili. Boli to krásne časy, všetko šlo dokonale. Nikdy sa nehádali. Vtedy pochopil, čo v očiach mala, kto to je. Bola to čistá láska, aká môže pochádzať len od anjela. Aj ona bola anjel, len o tom nevedela. Nevedela veľa vecí. Keď zistila, kto je ona sama, zľakla sa. Vtedy sa všetko zmenilo. Tie krásne časy boli preč. Začala pochybovať o svojich pocitoch. Už sa k nemu nesprávala ako kedysi. Pomyslel si, že je to tu zase, že sa vrátil, aby zase pochopil, aby odišiel a už sa nevracal. Bol koniec. Ako rýchlo sa všetko krásne začalo, tak sa aj skončilo, len pre jej nerozhodnosť. Obaja si videli na duši znamenie, ktoré silne ukazovalo o ich spútanosti, no obaja začali to znamenie ignorovať. Bol koniec, Smutný bol aj on, smutná bola ona. On vedel, čo cíti a čo chce, ona nie. Rozdelili sa a žili na opačných stranách sveta. Ubehli dni, noci, týždne, mesiace...rok. Nebolo dňa, kedy nemyslel jeden na druhého, na tie krásne časy, ktoré spolu prežili. Deň za dňom bol slzivejší, smutnejší. Na svete nebolo nic horšie, ako slzy anjela. Tieklo ich na potoky. Nevydržali to a stretli sa znovu, pochopili, že patria k sebe. Pozerali sa do očí a premýšľali, či to bude také ako predtým. No cit bol taký silný, že prestali pochybovať. Rozhodli sa risknúť, byť spolu. Nebolo dňa, kedy to neľutovali. Ona aj on k sebe patrili, ich osud bol spoločný, aj sa naplnil. Jeden z mála príbehov, ktorý sa naplnil, ktorý sa môže naplniť aj nám. Treba len rozmýšľať srdcom, nie rozumom. Návrat anjela bol šťastný, zmenil sa nielen jeho život, ale aj život osoby, do ktorej narazil. Láska, keď vykvitne, tak ľahko nezanikne. Je ako nekonečne dlhá sviečka, ktorej niekto daroval nekonečný plameň. Zapáliť ju musia len oni dvaja, on a ona. Zapálili ju a držali vo svojich srdciach celý život.Predchádzajúci článok: Krásny sen I.
